7

Ako sme dali výpoveď a cestovali naprieč USA

V Amerike sme zažili kopec bláznivých príbehov. Po výpovedi sme cestovali 50 dní, nízkonákladovo, na punkáča, naprieč Spojenými štátmi od východu na západ.

V New Yorku sme sa ocitli u nudistu Boba, ktorý nás na Manhattane hostil týždeň zadarmo. Na ostrove v Mexickom zálive sme tri dni sami stanovali na pláži. V Novom Mexiku sme sa omylom ocitli na vojenskej základni s dvojhodinovým výsluchom. V nádherných colorádskych horách nás miestny ranger ponúkal marihuanou a nakoniec sme spolu skončili pri pive v Aspene. Párkrát sme mali namále, keď sme mali vo Wyomingu stret doslova zoči voči s obrovskou divokou zverou, alebo keď to do nás na ceste v Utahu napálil kamión a vyviazli sme len s malým škrabancom. A väčšina z týchto vecí bola úplne zadarmo. Keďže sme nemali veľa peňazí, a po výpovedi už dupľom, tak sme to celé poňali poriadne nízkonákladovo. A zároveň veríme, že čím menej máme, tým sme slobodnejší.

Ale najprv ako to celé začalo

Do Ameriky sme sa dostali cez Work and Travel program (ak ste študentom vysokej školy, môžete dostať študentské pracovné víza na zhruba 4 mesiace). Ja Klochy, som takto v Amerike už bol v lete roku 2013 a tak som teraz zhruba vedel čo nás čaká. Toto leto sme sa spolu vybrali štyria chalani, každý z iného kúta Slovenska, ale viac menej sme sa všetci poznali. Prvé, skoro tri mesiace, sme plavčíkovali v jednej bohatšej štvrti pri Washingtone D.C., odkiaľ máme kopec parádnych aj zvláštnych zážitkov.

Mali sme rôzne nezhody s našim zamestnávateľom, ktorý nám nesplnil to čo nám bolo sľúbené (a čo pred dvoma rokmi fungovalo) a zvláštny pocit z našej štvrti, kde sme pracovali. My dvaja (Klochy s Jurkym) sme mali väčší bazén, kde nikdy nebola nuda a takmer vždy kopec ľudí. Nevedeli sme sa však stotožniť s niektorými vecami. Potvrdila sa nám známa americká konzumná spoločnosť, kde bohatšia rodina nemala problém kúpiť obrovskú pizzu a následne celú nedojedenú polku vyhodiť do koša. Toto sa dialo neustále. A takto to od malička učia aj svoje deti. Je to len jeden malý príklad z mnoha, kde si ľudia nevážia to čo majú. Jedlo, ktoré v Európe a Severnej Amerike končí v kontajneroch by pritom nasýtilo všetkých hladujúcich ľudí sveta, trojnásobne. Američania sú však aj pomerne vzdelaní, vyvrátil sa nám ďalší predsudok o tom, ako je každý druhý Američan obézny a hlúpy. V našom okolí napríklad častokrát poznali Slovensko (už po rozdelení) aj s našim hlavným mestom.

A tak to nejako nešlo podľa našich „plánov“ a to je vlastne super. Začali sme teda premýšľať o alternatíve a v tom to prišlo – dáme výpoveď. Program Work and Travel je pre študentov super príležitosť, ako sa dostať do sveta a zmenšiť si ten náš krásny svet, ale to čo sme zažívali v našej spoločnosti, sme už viac nechceli byť súčasťou. Väčšina nám radila ostať dlhšie, do konca sezóny, ale nám nešlo o viac peňazí a väčší zárobok. Nechápali to. Sme moc pripútaní na peniaze a materiálny svet. My sme chceli radšej viac času pre seba a na cestovanie. Vždy sa to dá aj inak a tak sme išli hľadať tie pravé dobrodružstvá. Zbohom plavčíkovanie, vitaj bláznivá Amerika.

1. New York a presun na Západ

V jedno pekné augustové ráno sme išli posledný krát do centrály spoločnosti po výplatný šek a z Washingtonu sme sa autobusom za 10 dolárov presunuli do New Yorku (dá sa aj lacnejšie, napríklad cez megabus.com), kde sme hľadali miesto pre úschovu našich batožín. Nechceli sme cestovať s nimi, každému nám stačil jeden malý ruksak a pri leteckom presune sme tým pádom nemuseli platiť za batožinu (príručná taška alebo ruksak je bez príplatku). A z New Yorku sme mali už spiatočné septembrové letenky do Európy.

Cestovali sme najprv len dvaja (Klochy a Jurky), ostatní sa k nám mali pripojiť o niekoľko týždňov neskôr. Oficiálna úschovňa je nesmierne drahá a my sme potrebovali schovať veci už všetkých štyroch (tri kufre). A tak sa zhodou náhod dostávame cez couchsurfing (internetovo-celosvetová komunita vzájomného prespávania ľudí vo vlastných domovoch) na Manhattan ku nudistovi Bobovi, ktorého nám odporučil ďalší couchsurfer z inej časti New Yorku – ten, ktorý nám ku sebe zobral všetky batožiny na takmer dva mesiace, hostiť nás však nemohol. A tak si žijeme na Manhattane s Bobom, hneď vedľa Central Parku, naše prvé dva dni amerického dobrodružstva. Cítime sa tu úplne uvoľnene, všetci nájomníci apartmánu sa o nás parádne starajú, varia nám, dokonca pre nás nakúpili plnú chladničku rôznych belgických a amerických pív. Nám to však už odlieta na Západ. Sme tu však kedykoľvek opäť vítaní.

2. Colorado a pašovanie drog na Sever

Prilietame do Denveru, hlavného mesta Colorada, štátu, kde je legálna marihuana na rekreačné účely. Letisko je pomerne ďaleko od centra, kde máme dohodnutého ďalšieho couchsurfera Dana. A tak skúšame našu jednoduchú fintu – pýtame sa ľudí na parkovisku, či by nás nevzali do mesta. Po možno pol hodinke sa pýtame aj troch mladých študentov, ktorí najprv nesúhlasia, ale po chvíľke si to rozmyslia a sami sa po nás vrátia. Že ešte nikdy nebrali stopárov a je čas urobiť niečo šialené. Chalani si prišli vyzdvihnúť krásnu návštevu z Kalifornie, a tak už sedíme všetci piati na ceste do mesta míľovej výšky (leží presne jednu míľu nad hladinou mora, zhruba 1600 metrov nad morom). Sú to veľký pohoďáci a dokonca poznajú Bratislavu. Nemajú síce cestu do centra, ale zavezú nás presne pred vchod nášho couchsurfera Dana.

Dan je veľký športový fanúšik, ktorý býva už niekoľko rokov sám, v luxusnom byte hneď v centre, vedľa baseballového štadióna. Rozviedol sa so ženou a ako hovorí, teraz si chce užívať, čo sa mu aj pár rokov už darí. Hovorí nám, nech sa tu cítime ako doma, prvý večer vyťahuje coloradskú vodku a kecáme spolu až do neskorého večera, keď nás zrazu pozve vonku do baru, všetko na jeho účet (naše peniaze slušne odmieta). Počas dňa chodí normálne do roboty a tak nám dáva kľúč od bytu a my si preskúmavame sympatický Denver. V meste panuje pohodová a farebná atmosféra, všade kopec bicyklistov, z ktorých sem tam cítiť pekný závan trávy. Kým pred 150 rokov sa v americkom štáte Colorado hovorilo o zlatej horúčke, teraz tu ľudia zažívajú horúčku zelenú.

Úplnou náhodou nachádzame jednu z týchto legálnych predajní a tak sa tam ideme pozrieť. Prísna kontrola dokladov, ochranka, osobné číslo, výťah na druhé poschodie a tam už pekná čistá miestnosť, ako v lekárni, kde si môžeme vybrať z rôznych druhov. Pekne nám to so všetkým zabalia do bieleho sáčku a odchádzame. Za necelých 20 dolárov je tam však viac ako dokážeme za tri dni spotrebovať a tak… Ale najprv spomeniem, že sme si na týždeň prenajali auto a rozhodli sa ísť navštíviť Yellowstonský národný park, ktorý začína v susednom štáte Wyoming. …a tak, keďže sme to nestihli všetko spotrebovať, a je nám ľúto to len tak vyhodiť (alebo darovať), berieme to pekne so sebou.

3. Divočina štátov Wyoming, Montana a Idaho

Prekračujeme hranice a užívame si nádhernú temnotu noci nepoznaného Wyomingu s americkým rádiom. Dosť bolo ruchu veľkomiest. Ešte v Denveri sme si stihli kúpiť jeden lacný stan a štyri spacáky, preto teraz prvýkrát hľadáme miesto, kde by sme cez noc kempovali. Našli sme spôsob, kde stanovať v Amerike zadarmo so super panorámami. Nachádzame jeden mestský park. Na parkovisku vystupujeme z auta, kráčame ďalej do parku a zrazu vidíme nejakú miestnu oslavu, kde ľudia tancujú na kempových stoloch zvláštne a smiešne tanečky. Blízko nich si rozkladáme stan a rozmýšľame. Prišli sme na veľmi rozumný nápad. Nechceme viac pašovať, tu už nelegálnu marihuanu, a tak padá rozhodnutie, že dnes to proste musí padnúť. Nejdem tu písať ako, ale podarilo sa nám to a bola to veľmi magická noc, prvá pod holým nebom.

Ako stanovať v Amerike úplne zadarmo (klikni tu)

Ráno sa presúvame ďalej. Naplno si užívame náš veľký road trip, v rádiu ladíme „road trip“ stanicu a dostavuje sa nám krásny pocit slobody. Kým sa dostaneme do Yellowstonu, ešte raz prespíme pri nádhernom Grand Teton národnom parku, (to sú naše prvé veľké hory čo môžeme vidieť po troch mesiacoch, ako sme opustili naše hornaté Slovensko). To už je naša siedma noc po sebe, kedy neplatíme za ubytovanie. V speťákoch Grand Teton a my ideme ďalej.

Čaká nás najstarší národný park sveta ležiaci nad obrovským supervulkánom, ktorý robí túto krajinu jedinečnou na celej planéte. To ešte netušíme aké parádne stretnutie nás v Yellowstone čaká. Ideme na túru po južnej strane Grand Canyon Yellowstonu, ako sa tu jeden kaňon volá. Nádherné výhľady na vodopády a žlté steny kaňonu, podľa ktorých sa volá celý park (žltý kameň). Po čase sa však odkloníme od trasy plnej turistov, do lesa divokej zvery. Posledného človeka sme videli naposledy pred dvoma hodinami. Výstražné nápisy nás upozorňujú na stret s medveďmi, máme tvoriť skupinu najmenej troch ľudí, mať pri sebe sprej proti medveďom a robiť hluk. Spĺňame len to posledné. Sme svedkami nedotknutého ekosystému, stretávame veveričky, jelene, vtáčiky, srnky a jednu veľkú sovu. Medvede však žiadne, Yogi má asi iné plány. Vraciame sa do plateného kempu plní rešpektu a pozitívnych emócií. Jurky kráča ku WC-kam nabiť baterky. Zrazu sa na neho rúti vystrašený Grizly, medzi nimi sú len 2 metre a pár tenkých stromov. Jurky zakričí, macko zabručí, obaja odskočia doprava a utekajú preč, jeden na toalety, druhý do lesa. Obrovský nával adrenalínu, ktorý však máme radi. Takto to vyzerá, keď nie sú určené kvóty na odstrel, naozaj plná krajina divočiny a nám sa to páči. Je to ich krajina a my sme tu len návštevníci. A predsa Yellowstonský Yogi existuje.

4. Vyzdvihnutie ďalších dvoch členov posádky v Texase

Po severných dobrodružstvách sa naspäť cez Denver, kde si znova požičiavame lacné auto, tento raz na celý mesiac (za 690 dolárov so všetkým, včetne daní a poistenia), presúvame na juh. Skúsený vodič Jurky, ktorý v Amerike za jeden týždeň najazdil viac ako za celý predošlý život, si to brázdi vyschnutými texaskými cestami. V Dallase sa konečne vítame s ďalšími dvoma bláznami (pozdravujeme Špankyho a Kvietka), prespávame prvú noc v typickom americkom moteli, kde sa v noci kúpeme v uzamknutom bazéne, a na ďalší deň pokračujeme smerom ku Mexickému zálivu.

Ako si v Amerike super lacno prenajať auto (klikni tu)

Dostávame sa na biele pláže Texaského ostrova Padre Island, kde si rozkladáme stan. Je to najdlhší nezastavaný bariérový ostrov na svete a my si tu takmer sami užívame relaxovanie, konečne všetci štyria pokope. Počas plavčíkovania sa nám to ani raz nepodarilo. Trošku nás tu spečie, trošku preriedime naše pivové zásoby a ja si tak narazím nohu, že ešte tri týždne budem krívať. More však bolesť príjemne uvoľňuje. Dlhé vyvaľovanie sa na jednej pláži však nie je pre nás a tak po dvoch nociach mierime konečne na západ.

4. Smer divoký západ, cez Nové Mexiko do Arizony

V Novom Mexiku sme chceli navštíviť národný park White Sands (biele piesky). Inak sme moc plánov dopredu nemali, máme radšej spontánnejšie cestovanie. Národný park je súčasťou obrovského uzavretého vojenského priestoru, kde v roku 1945 prebehol prvý historický jadrový test atómovej bomby Trinity a kde dodnes prebiehajú rôzne tajné pokusy. Dostávame sa teda na zázračné miesto. Rozsiahla krajina sa zdá byť pokrytá čerstvo napadaným bielučkým snehom, s tým rozdielom, že tu chodíme naboso a bez tričiek. Pri skúmaní zvláštneho sveta zisťujeme, že biele zrnká priesku sú tvorené vláknitou odrodou sadrovca. Pomaly sa stmieva a biela krajina nadobúda zvláštnu tichú atmosféru.

Po zotmení hľadáme kemp, ale omylom sa dostávame na zlú odbočku, netušiac, že vchádzame na vojenskú základňu. Akonáhle sme prekročili vrátnicu, už sa nemôžeme vrátiť späť a čaká nás asi dvojhodinový výsluch priamo pri našom aute. Akú máme farbu očí, trička, nohavíc, odkiaľ pochádzame, čo tu robíme. Vysvetľujeme, že hľadáme len miesto na postavenie stanu. Po zvláštnych naťahovačkách nás púšťajú a jeden vojačik nám odporúča aby sme navštívili Las Vegas. Bola to sranda, ale mohli nás nechať u nich prespať.

Po pár ďalších stovkách kilometrov a niekoľkých nevyrozprávaných príbehoch sa ocitáme na Divokom západe. V indiánskej rezervácii Monument Valley neplatia bežné americké zákony, všetko je pod správou kmeňa Navajo. Ak by ste sa niekde dočítali, že si tu nekúpite pivo, nie je to tak celkom pravda. V južnom mestečku Kayenta sme ho naozaj nezohnali, ale opačným smerom, severne pri Mexican Hat, je parádny obchodík, kde predávajú dokonca lacné pivo. Pri kempovaní a nádherných západoch/východoch slnka sa to naozaj hodí.

5. Po Route 66 do Californie

Brázdime po najznámejšej, zo všetkých americký ciest, Route 66. Sem tam kempujeme na opustených miestach a sem tam prespávame po moteloch, kde stretávame zaujímavých ľudí, ako napríklad nášho šamanského indiána, ktorý si sezónne chodí zarábať nemalé peniaze na Aljašku a inak trávi život po moteloch. Má 5 priateliek (ktoré o sebe navzájom vedia) a zdá sa, že vedie celkom pohodový život. Pri našom rannom odchode nás volá do kruhu, pochytáme sa, zatvoríme oči a on sa pekne za nás pomodlí, nech nás na ceste sprevádza šťastie. Možno na tom niečo bude, keďže o niekoľko týždňov neskôr nás má postihnúť šťastie obrovské.

Pokračujeme ďalej a pretíname kalifornskú hranicu. Pacifik sa blíži. Už vôbec nemáme pojem o čase. Pociťujeme ten rozdiel od toho, keď sa niekde vyberieme na týždeň a podvedome odpočítavame každý jeden deň do konca. Tu sa nám však zlieva čas dokopy, vieme akurát, že je leto a my môžeme ísť, kde len chceme. Ohraničuje nás len jediné, letenka domov do Európy.

Zvláštnou suchou krajinou sa blížime na úplný juh Kalifornie, do San Diega. Na wifine fastfoodového parkoviska hľadáme lacné ubytovanie a v ten istý večer prichádzame na motel, ležiaci len pár metrov od veľkej americko-mexickej hranice. Čím bližšie hranice, tým vyššia kriminalita – tak nás, pár dní dozadu, varovali mladší arizonskí študenti. Ale tá cena bola bezkonkurenčná. A vybavenie motelu rovnako. Pekné čisté izby, bazén a raňajky v cene. A sme tu, Tichý oceán…

6. Californication

O Meste Anjelov možno inokedy. Môžem len spomenúť, že známemu chodníku slávy sme sa určite vyhli. Náš spôsob cestovania sa za posledné roky rapídne mení a nemáme chuť pozerať sa na tisícky turistov, ako si fotia mená vytesané v betóne. Los Angeles a San Francisco spojuje rýchla diaľnica. Pre cestovateľov je tu však nádherná Jednotka, Highway 1, ktorá patrí medzi najsexi cesty sveta. Po takmer celú dobu máte úžasné výhľady na Tichý oceán, raz popri pláži, inokedy z veľkých útesov. A presne tu sme si našli miestečko pre náš stan. Slnečná Kalifornia, kalifornské vínko, kalifornský Pacifik a náš miliónový hotel.

Pred nami je jedno z najzaujímavejších miest sveta a najeurópskejšie mesto Ameriky. San Francisco, mesto bohémov, voľnomyšlienkárov, umelcov, poznamenané érou bítnikov a hippies generácie, nás víta chladným vetrom a dodáva okoliu zvláštnu atmosféru. Pre mňa osobne sa dostavuje aj pocit nostalgie. Po dvoch rokoch opäť stáť na rovnakom mieste s výhľadom na Golden Gate znova núti zamyslieť sa ako ten čas neskutočne rýchlo letí. V meste, kde vznikol nápad couchsurfingu, nemôžeme tento náš čoraz viac obľúbený spôsob cestovania vynechať. Na internete nachádzame tisícky couchsurferov, ktorí sú však už nedostupní. Na poslednú chvíľu nám potvrdzuje žiadosť Linus z Hong Kongu, ktorý tu už dlhšie býva a živý sa nám blízkou prácou plavčíka. Ukazujeme mu kopec fotiek nášho krásneho Slovenska. Je očarený našou zelenou a hornatou krajinou, ktorú si zapisuje, ako ďalšie miesto, ktoré sa chystá v najbližšej budúcnosti navštíviť. A mne sa už rozpadávajú deravé tenisky, ktoré však vďaka páske musia vydržať až do konca.

7. Cez púštne Vegas v Nevade na okraj priepasti

Prechádzame cez Údolie smrti, jedným z najnehostinnejších miest našej planéty. Púštne údolie je najnižšie položené miesto Severnej Ameriky (86 metrov pod hladinou mora). Je tu nameraný rekord 57 stupňov Celzia, my zažívame len 42°C. Začínajú sa nám v kufri variť konzervy. Z Údolia smrti sa dostávame živí.

Cestu nám križuje mesto hriechu Las Vegas, ktoré má problém priznať si, že prírodné zdroje nie sú nevyčerpateľné, hlavne problém s neúnosným plytvaním vody. Niektorí odborníci dávajú Las Vegas len niekoľko desiatok rokov života. My vypúšťame z fľašky Hangover Džina a keďže si problém s pitnou vodou uvedomujeme, neplytváme a Whiskey nebrzdíme.

Pokračujeme po čoraz menšej ceste, zrazu schádzame na cestu zaprášenú. Smerujeme totiž ku Veľkému kaňonu. Hľadáme však miesto, kde by sme boli sami, žiadne verejné vyhliadky. Po niekoľkých hodinách prašnej cesty nás zastavuje veľkolepá priepasť. Rozkladáme svoj stan priamo na okraji kaňonu, kde ostávame tri dni úplne sami. Spoločnosť nám robia len nádherné výhľady, osviežujúci vietor a takmer vyhynuté kondory. Zakladáme oheň a začíname rozjímať.

Naše tipy ako stanovať v Amerike zadarmo (klikni tu)

8. Haváriou v Utahu až do Aspenu

Na ceste sa už cítime ako doma, skúsení dobrodruhovia, ktorým sa nič nemôže stať. A v tom to príde. Na ceste v Utahu nám zrazu do cesty skočí kojot, prudko brzdíme, náklaďák za nami však také efektívne brzdy nemá a napáli to do nás. Všetko sa to zomelie tak rýchlo. V speťákoch vidíme kopec prachu a kamión, ktorý padá do priekopy. Máme však veľké šťastie, nebol plne naložený a nás v podstate len šuchol. To vyrieši naša plavčícka bandáž. Všetko berieme s humorom, vodič kamiónu začne vtipkovať a aj kojot to prežil. Šofér je skúsený kamionista a prvýkrát za 44 rokov jeho kariéry končí v priekope. Je náš veľký hrdina.

Cez ďalšie národné parky pokračujeme do Colorada, kde máme vrátiť auto (vyjde to lacnejšie, keď požičané auto vrátime na rovnakom mieste, ako sme ho vyzdvihli). Len tak ešte skúšame couchsurfing, radi by sme bližšie preskúmali hory Rocky Mountains. Ozýva sa nám ranger Ken z Aspenu, ktorý má pre nás voľné miesto v inak plnom kempe, pretože prichádzame v jednom z najkrajších období roka, kedy sa listy stromov začínajú meniť do rozmanitých farieb prírody. Ráno sa s ním stretávame, podľa jeho slov, na najkrajšom mieste v Colorade, pri jazere Maroon Bells. Berie nás na túru po rôznych skrytých cestičkách, vychutnávame si vyhliadky, ponúka nás tým čo je tu legálne… a ďalej si vychutnávame vyhliadky. Nakoniec s ním končíme v Aspene pri parádnom tmavom pive v mestskom parku.

Veľký návrat na bláznivý Manhattan a…

Po obrovskom západnom dobrodružstve sa z Denveru vraciame do New Yorku, opäť ku nudistovi Bobovi (tento raz už všetci štyria), na bláznivý týždeň plný šialenstva, ktorý nás nič nestál, v zaujímavej New Yorskej spoločnosti. Ale o tom už inokedy…

Po desiatkach národných parkov, stovkách jednodolárových chutných konzerv a tisíckach najazdených kilometrov sa končí naše 50 dňové, bezdomovecké, nízkonákladové dobrodružstvo naprieč Spojenými štátmi. Cesta nás naučila kopec vecí, na ktoré nikdy nezabudneme. Navštívili sme len pár veľkých miest, väčšinou sme sa chceli priblížiť bližšie k prírode, ktorá je tu neskutočne nádherná a tajomná. Stretli sme veľké množstvo úžasných ľudí, ktorí nám veľakrát nezištne pomohli. Predsa len, ľudia sú vo svojej podstate všade rovnakí, majú rovnaké pocity a radi pomôžu. Aj vďaka nízkym nákladom a couchsurfingu sme sa dostali bližšie a hlbšie do bežných životov Američanov a naša cesta bola teda autentickejšia, aj keď by mohla byť pre niekoho menej pohodlná. A toľko divokej zvery sme nevideli asi za celý náš predošlí život.

Presúvali sme sa autom, metrom, lietadlom, stopom, loďou, bicyklom, kraulom, skateboardom a samozrejme aj pekne peši a naboso. Po zemi sme si vychutnávali výhľady dlhých 15000 kilometrov naprieč 15 štátmi. Z celkových 50 dní sme platili za ubytovanie 15 krát (inak väčšinou stanovanie v prírode a couchsurfing, kde nám žiadosti akceptovalo 8 hostí). Severná Amerika je pomerne drahá, no celý rozpočet sa nám podarilo zmestiť pod necelých 2000 eur na osobu (dvaja chalani čo cestovali 35 dní – okolo 1500 eur na jedného), čo je vysoký podpriemer, aj keď sa dá cestovať samozrejme ešte lacnejšie, my sme si však prenajali auto na vyše mesiac a značná časť padla aj na pivové krabice. Takže sa už tešíme na ďalšie, ešte väčšie a poriadne nízkonákladové dobrodružstvo, tento raz do trošku iného kúsku sveta.

Jurkyho a Špankyho krátke interview o našom tripe v telke (klikni tu)

Je super, že ste sa dostali až na koniec nášho dlhého úvodného článku. Ak máte otázky a pripomienky, napíšte ich v komentároch. Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom a zvieratám, ktorých sme počas ciest i práce stretli. A rovnako našej super štvorčlennej posádke. Peace, love and crazy traveling. #

Video z nášho bláznivého 50-dňového výletu naprieč Amerikou…

Ak ste už počuli o ubytku cez airbnb a chystáte sa ho využiť po prvýkrát, cez nasledujúci link môžete získať 30 € kredit na prvú rezervačku ..a my tiež 😀